Nečakaný úsmev.

Predstavme si jednu vec. Chystáte sa do obchodu, na bežný nákup, pôjdete si kúpiť to čo zvyčajne si kupujú študenti, a to päť rožkov, nejaká ta minerálka a samozrejme nevyhnutná súčasť nákupu nejaká ta sladkosť na osladenie si  ťažkého študentského života. Úplne obyčajný deň pomyslíte si, deň ako každý iný ale čaká vás milé prekvapenie...

Tento príbeh mi rozprával môj mladší brat, nedalo mi to a musel som sa s nim podeliť z ostatnými ľuďmi, pretože to čo mi porozprával brat mi vážne vŕtalo hlavou.

Dnes som videl jedného starčeka, útleho človiečika čiapka mu zakrývala oči a pomaličky, opatrne zo sklonenou hlavou prechádzal po chodníku. Keď bol asi tak dva metre predo mnou zdvihol čiapku a pozrel sa na mňa to čo som potom zbadal, som od neho tak trochu nečakal. Na jeho starej zvráskavenej tvári sa objavil úsmev a vykukli oči plné radosti, nedalo mi úsmev neopakovať....

Ako je možné že tento človek už pán dôchodca, ktorý určite za svoj život ťažko pracoval ako naši starý rodičia, určite zažil hrôzy vojny, mnoho ťažkostí ktoré sa s ním tiahli celý život. Ako je všeobecne známe starších ľudí trápia aj mnohé choroby,  možno aj ťažkostí nepochopenia zo strany vlastných detí, ostatných členov ich rodiny.

Ale tento pán z veľkým P si asi z týchto okolností nechcem povedať nič nerobí ale hľadí hore, vidí že ak by sa musel z týmito okolnosťami až príliš zaoberať tak by svoj ešte zostávajúci čas obrazne povedané pokaziť.

V skutočnosť, v dnešnej spoločnosti vidíme na mnohých tvárach aj  mnohých mladých ľudí už v mladom veku vrásky, ustarostenú tvár.

Myslím že tento ujo ktorého dá sa povedať tak trošku poznám si povedal: Aj ja som bol niekedy mladý, prežil som si toho veľa ale nikdy sa nenechal znechutiť ničím veril som, verím a budem veriť dovtedy kým budem mať možnosť že každý jeden problém môže byť niečím, čo stmelí  ľudí dokopy a každý jeden problém sa preskočiť dá, niekedy je to bez odrenín, inokedy s nimi no a niekedy to môže byť aj niečo bolestnejšie omnoho  ťažšie...