Oči plné nádeje a dôvery

V živote, našom  bližšom, možno aj vzdialenejšom okolí  každodenne stretávame mnoho ľudí, úspešnejších, menej úspešnejších . Niektorí majú krásne dlhé hnedé vlasy, peknú postavu, sú vtipný, šarmantný, vkusne oblečený, pekný. No často krát narazíme aj na takých ktorý nám sú sympatický trošku menej alebo vôbec , sú to napríklad ľudia ktorí majú nejaké telesné postihnutie...

Po dnešnom  vyučovaní som šiel na obed, doplniť to čo som doobedu  „spotreboval“ a musel som to adekvátne nahradiť.  Ako tak sedím pri stole, spolu sediaci diskutovali a ja som tak trošku načúval. Ako tak načúvam,  chtiac, nechtiac  zodvihol som hlavu  a všimol si jednu moju spolužiačku, nižšia osôbka, pekné dlhé vlasy ale trošku ťažšie sa jej chodí, pri chodení jej pomáha taká opierka alebo vozík o ktorý sa opiera.

 Už viackrát  som ju videl ako sa trápi stúpaním po schodoch. No dnes som si ju znova všimol ale zahľadel som sa na ňu trošku dlhšie, veľmi hlboko  ma oslovili jej oči. Ako som tak na ne pozeral, nemohol som od nich odtrhnúť zrak. Napriek všetkým ťažkostiam som  v nich videl obrovskú nádej, dôveru možno aj odovzdanosť niečo naozaj hlboké čo som videl iba málokde, jednoducho ma fascinovali, vravím si sila.

Keď doobedovala  ťažko sa zodvihla a chvíľku čakala či jej niekto pomôže odniesť  tácku, pretože sama by to určite nezvládla. Pomohol jej nakoniec jeden chalan ktorý mal podobný zdravotný problém ale bol na tom omnoho lepšie.

Hanbil som sa za to, že som nebol schopný vstať nechať  obed, obedom a že som nebol schopný nabrať odvahy, prekročiť  vlastný tieň egoizmu prísť a pomôcť jej.

Prečo sme taký slabý a neschopný vstať, zaprieť vlastné ego a všimnúť si aj ľudí ktorých si málokto všíma. Asi sa bojíme ako sa na nás budú druhý pozerať, alebo sme prekričaný vlastným egom , ktoré hovorí“ Načo sa zaujímať o druhých, mám dosť starostí zo sebou.

Na záver.  Majme odvahu zastať sa iných, aj keď nám hrozí že budeme vysmiaty. (Autor Peter Dérer)