Sláva konzumizmu

    Biela sobota je jedným z voľných dní počas veľkonočných sviatkov  keď sú znova otvorené obchody. Včera som tak na jedno ucho započul reportáž o zatvorených obchodoch u nás na Slovensku. Redaktori sa pýtali, aký názor majú konzumenti na zatvorené obchody počas sviatkov. Odpovedali viacerí ľudia, mnohí boli za ale niektorí boli proti. Ďalší sa vynašli a využili alternatívu nakupovania v zahraničí, Rakúsko, Maďarsko a iné krajiny.  Zarazila ma odpoveď jedného respondenta ktorý odpovedal nasledovne: „ Ja som veriaci a toto nariadenie podporujem.“ Zarážajúce na tom bolo to, že počas nahrávania reportáže  stál na parkovisku a do kufra nakladal čerstvo kúpený nákup. Smutný ale žiaľ pravdivý obraz dnešnej Slávy konzumizmu. Zasahuje aj do života ľudí veriacich, mňa, Teba, Vás. Často sa môžeme dostať do situácie, v ktorej si uvedomujeme to, že ľavá ruka nevie čo robí pravá. Na  jednej strane schvaľujeme isté nariadenia a na strane druhej, sa nechávame strhnúť davom a slávou konzumizmu a dostávame sa do konfliktu častokrát  „aj v našich radoch“. S novým kultom zvaným konzumizmus sa dostávame do denno-denného kontaktu.

    Dnes prežívame Bielu sobotu v ktorej máme pred sebou Krista ticho ležiaceho v hrobe a akoby schválne sa nám naproti tichu hrobu natíska iná biela sobota, plná kriku, trúbenia, nervozity a bielych účteniek našich obchodných reťazcoch ktoré dnes prežívajú deň hojnosti. Nechcem tu nesúhlasiť s tým že by aj túto sobotu mali mať zatvorené, je potrebné dokúpiť čo je treba ale nenechať sa zhltnúť akoby až kultom konzumizmu v ktorom nakupujúci svoj nákupný košík ledva unesú resp. potlačia.   Zažil som si to dnes počas nákupu chleba nášho každodenného a potravín dennej potreby. Uvedomil som si to už počas pokusu zaparkovať na parkovisku pred supermarketom. Nemohol som sa ani pohnúť, ani zaparkovať kvôli autám natrepaných auto na aute. Už aj zaparkované autá sa nemohli „ odparkovať“ z parkovacích miest ktoré blokovali ďalšie zaparkované autá, a ďalšie prichádzali. Ako som pozeral pred seba stálo predo mnou päť ďalších ak som pozrel do spätného zrkadla, stálo za mnou ďalších šesť (pozn. u nás v mestečku takéto kvantá áut nie sú bežné, tak preto som ostal prekvapený) Keď som videl auto na aute a iné bláznovstvá, vedel som, že niečo podobné môžem očakávať v obchode. A aj tak bolo. Pokladne sa nezastavili, predavačky vykladali dokladali a nakupujúci sa náhlili a náhlili aby doslova uchmatli čerstvo vyložený tovar. Sú toto pre nás veľkonočné sviatky? Musíme mať všetko perfektne nachystané, pripravené a mať všetko z pultu u mňa v taške.

    Pre neveriacich možno áno. Užívajú si sviatky jari, všade samý zajačik ušiačik, čokoládové vajíčka, ktoré  sú pre mnohých centrom diania veľkej noci s malým v. Náhlime sa nakupujeme, chystáme sa, na veľkonočný Pondelok si ulejeme a bude nám fajn. Kristus leží niekde tam zabudnutý v rohu kostola v nejakom hrobe. Vážme si to, že ešte niktorých veriacich sú veľkonočné sviatky ešte stále hlavne o smrti starých bolestí, ich pochovaní a najmä o vzkriesení na tretí deň.   Zakončím myšlienkou kázne z  veľkonočnej vigílie pápeža Františka: „Vstúpiť do tajomstva si od nás žiada nemať strach z reality: neuzatvárať sa do seba, neutekať pred tým, čomu nerozumieme, nezatvárať oči pred problémami, nepopierať ich, nezamedzovať vynáraniu sa otázok. Vojsť do tajomstva značí prekročiť vlastné pohodlné istoty, lenivosť a ľahostajnosť, ktoré nás brzdia, a dať sa na pátranie po pravde, kráse a láske; hľadať zmysel, ktorý nie je lacný, nebanálnu odpoveď na otázky, ktoré vystavujú kríze našu vieru, našu vernosť a náš rozum.“ Toto sú skutočné sviatky Veľkej noci. Nebojme sa vykročiť a postaviť sa aj proti tejto sláve konzumizmu. Požehnané slávenie Bielej soboty želám. PD.