Malé dievčatko sa hralo v lese. Onedlho prišla búrka.
Matka si robila veľké starosti,
pretože jej dcéra sa ešte nevrátila domov.
Išla ju hľadať s obavami a strachom o ňu.
Po dlhom hľadaní zbadala v diaľke svoju dcéru sedieť na lúke.
Plná úžasu pozorovala svoju dcéru, ako zakaždým, keď sa zablýskalo a zahrmelo, pozrela na oblohu a usmiala sa.
"Prečo sa usmievaš na oblohu a nemáš žiadny strach z bleskov?" spýtala sa ustarostená mama.
Dievčatko odpovedalo:
"Musím sa usmievať, pretože Boh ma fotí!"